spodźiwn|y ( dźiwny / wašničkojty / wonajki) sonderbar, seltsam
spłodź|ić ~u, ~iš, pret ~ich, ~i p zeugen
spodźiwa|ć so ~m so, ~š so ip sich verwundern, staunen
spodźiwanj|e ~a n Erstaunen, Verwunderung
spodźiwnik ~a m ( dźiwnušk / wašničkar) Sonderling
spodźiwnosć ~e f ( dźiwnosć) Sonderbarkeit, Seltsamkeit
spodźiwn|y ( dźiwny / wašničkojty / wonajki) sonderbar, seltsam